V prvom štvrťroku 2025 európske akcie výrazne prekonávali svojím výnosom tie americké. Zatiaľ čo index S&P500 poklesol o viac ako 4%. Index mapujúci európske „blue chips“ vzrástol o 6,72%.
Toto bolo spôsobené rôznymi vyjadreniami prezidenta Trumpa o obchodnej politike, na ktoré finančné trhy reagovali veľmi nervózne. Navyše sa pridali vyjadrenia víťaza nemeckých volieb – predsedu strany CDU/CSU o potrebe masívnych investícii do infraštruktúry a obranného priemyslu Nemecka. Ruku k dielu pridala aj Európska komisia. Viac nižšie.
Výnosy štátnych dlhopisov počas kvartálu v USA klesali, spojené s tlakom prezidenta USA na FED so znižovaním sadzieb, na čo reflektovali aj trhy. Dlhší koniec výnosovej krivky európskych dlhopisov rástol najmä v spojení s potenciálnym sa zadlžovaním európskych krajín. Fiškálna politika krajín EÚ bude podľa vyjadrení jej čelných predstaviteľov expanzívna, pre podporu rastu stagnujúcej európskej ekonomiky. Aj vďaka týmto pohybom na dlhopisových trhoch euro výraznejšie posilnilo oproti americkému doláru. Cena ropy sa výrazne nehýbala. Bitcoin po predošlom výrazne pozitívnom štvrťroku mierne umazával zisky.
Obchodná politika Trumpa vytvára paniku
20. januára bola inaugurácia prezidenta Trumpa. Odvtedy boli clá hlavnou témou prvého štvrťroka 2025 na finančných trhoch. Ich oznamovanie a implementovanie bolo extrémne chaotické. Jeden deň ohlásené clá, za pár dní implementované, aby sa o týždeň neskôr pozastavili alebo úplne zrušili. V deň písania tohto komentáru – 3. apríla 2025 sa pozrieme iba na clá, ktoré už naozaj platia a na včera ohlásené masívne „recipročné“ clá.
Aktuálne platné sú:
25% clá na všetku oceľ a hliník (platné od 12.3.2025)
10% clá na všetok tovar z Čína, navyše zrušená de minimis výnimka na tovar do 800 USD, ktorý bol dovtedy duty-free (platné od 1.2.2025) – toto môže poškodiť najmä e-shopy s malými zásielkami ako Temu alebo Alibaba.
Všetky ostatné clá, ktoré boli oznámené, zatiaľ nevošli do platnosti a teda ich ani nejdem spomínať, nakoľko sa môže celá situácia zmeniť.
2. apríla 2025 mal Donald Trump tlačovú konferenciu kde ohlásil „recipročné clá“. 10% základné clo na všetky tovary, plus navyše každá krajina má vypočítané clá vo výške ako je zobrazené tu. Najhoršie dopadli Lesotho 50%, Kambodža 49%, Laos 48%. Z najdôležitejších obchodných partnerov USA je to pre Čínu dodatočných 34% (dokopy teda už 54%), Európska únia 20%, a Japonsko 24%. Mexiko a Kanada boli z tohto zoznamu vynechané.
Aby sme ostali v obraze, dodatočne vyberám pár z môjho pohľadu dôležitých udalostí z prostredia finančných trhov v prvom kvartáli 2025:
Voľby v Nemecku a uvoľnenie dlhovej brzdy
Vo februári prebehli v Nemecku predčasné parlamentné voľby. Vyhrala ich nemecká stredová CDU/CSU, ktorá vytvorí koalíciu s najsilnejšou stranou v predošlej koalícii SPD. Kancelárom sa stane líder kresťanských demokratov Friedrich Merz. Silný mandát od občanov dostala aj krajne pravicová AfD, ktorá s viac ako 20% obsadila druhé miesto.
Jedným z prvých krokov, po voľbách, bolo zrušenie dlhovej brzdy na obranné výdavky ešte na pôde starého parlamentu. Na dohodu bolo treba dvojtretinovú väčšinu, nakoľko dlhová brzda bola ukotvená v ústave Nemecka. Obranné výdavky budú vyňaté z limitov na zadlžovanie sa až nad 1% HDP. Doteraz to bolo 0,35% HDP. To pri Nemeckom HDP približne 4,5 bilióna € navýši ročne výdavky na obranu o približne 30 miliárd €.
Takisto sa vytvoril 500 miliardový fond na infraštruktúru a klimatické ciele počas nasledujúcich 10 – 12 rokov. Z toho 100 mld. € ide spolkovým krajinám, 300 mld. € federálnej vláde a 100 mld. € na zelenú transformáciu potrebných pre pripojenie sa zelených k odhlasovaniu.
Po oznámení zámerov výrazne vyleteli výnosy z nemeckých 10 ročných štátnych dlhopisov, z 2,4% na 2,9% v priebehu pár dní. To bol najväčší prudký pohyb na nemeckých dlhopisoch od roku 1997.
Európska komisia ide míňať na zbrojenie tiež
V marci 2025 Komisia predstavila iniciatívu pre obranu – pôvodne nazvanú „ReArm Europe“, premenovanú na Readiness 2030, mobilizáciu až 800 mld € zdrojov:
- Suspendovanie rozpočtových limitov (650 mld €),
- Obranné pôžičky (150 mld €),
- Presmerovanie súčasných fondov (kohézne a EIB),
Na všetky tieto správy samozrejme reagovali európske zbrojárske spoločnosti, nakoľko veľká časť týchto prostriedkov bude cielená do európskej výroby. Do roku 2030 má ísť 50% výdavkov na obranu do európskych firiem a do roku 2035 60%. Je to logickým vyústením ochladzujúcich sa vzťahov s USA a uvedomenie si Európy, že sa musí viac spoliehať sama na seba.
Výpredaj Nvidie
27. januára poklesli akcie Nvidie, najhodnotnejšej firme na svete, o 17%, teda pokles trhovej kapitalizácie tejto firmy o necelých 600 miliárd USD za jeden deň. V absolútnych číslach je to najväčší jednodenný prepad v histórií akciových trhov.
Spúšťačom bola správa z Číny, kde technologický startup DeepSeek zverejnil novú verziu svojho veľkého jazykového modelu DeepSeek-R1. Model vytrénovali na 20 – 30 krát menej GPUs (grafických kartách) od Nvidie, ako bol vytrénovaný model Chat GPT4 od OpenAI. Obávaný pokles dopytu spustil masívny výpredaj všetkého, čo má niečo spoločné s AI, nielen z odvetvia čipov a grafických kariet, ale aj energetického sektora. Napríklad Vistra, jeden z najväčších nezávislých producentov elektriny v USA odpísala 28% zo svojej trhovej kapitalizácie za jeden deň. Trh sa jednoducho domnieval, že keď tréning Gen AI modelov výrazne zlacnel, tak už nebude potreba toľko GPUs a toľko energie.
Tu sa ale môže trh mýliť a ešte v ten deň na to upozornil CEO Microsoftu Satya Nadella. Poukázal na Jevonsov paradox. Tento paradox je jav v ekonómii, kedy technologický pokrok prinášajúci väčšiu efektivitu pri využívaní určitého zdroja paradoxne zvyšuje spotrebu tohto zdroja kvôli väčšiemu dopytu po ňom (namiesto očakávanému poklesu). Príkladov z histórie je viacero, napríklad zvýšenie efektivity parného stroja zapríčinilo zvýšenie dopytu po uhlí, alebo zvýšenie efektivity benzínového motora zapríčinilo zvýšenie dopytu po benzíne. Podobne s vodou, plynom, elektrinou.. Nvidia do konca kvartálu klesla ešte o ďalších 10% na úroveň okolo 110 USD za akciu.
Na záver vám len poprajem veľa šťastia na trhoch a investujte opatrne.
S pozdravom,
Ing. Miroslav Mesároš.
Zdroje: White House, CNBC, Financial Times, WSJ, Wikipedia